Rok 2021
Články, fotoalbumy
Obsah stránky
El Penedés 
Z Gibraltaru 
Gibraltar 
Na Gibraltar
Banyeres del Penedés 
Banyeres del Penedès (katalánska výslovnosť: [bəˈɲeɾəz ðəl pənəˈðɛs]) je dedina v provincii Tarragona a autonómnom spoločenstve Katalánsko v Španielsku. Má 3 395 obyvateľov (podľa údajov z roku 2025).
Prvý dokument spomínajúci tento termín pochádza z roku 938, keď franský kráľ Ľudovít Ultramar potvrdil vlastníctvo kláštora Sant Cugat del Vallès. Veža stráže Banyere sa spomína v ďalších neskorších dokumentoch, ktoré potvrdzujú práva kláštora (986, 1002, 1007). V starej časti, smerom na sever, môžete vidieť pozostatky veže, ktorá sa nachádza na vrchole Puig (172 m).
V roku 1172 bola Santa Maria de Banyeres priorátom Ripollu. Prvé správy o prioráte Banyeres pochádzajú z 13. storočia. Dokument z roku 1574 spomína priorát ako kláštor Santa Maria de Banyeres, z ktorého sa zachovala pustovňa, krásny príklad románskej architektúry.
V roku 1960 bola na pozemku Mas Canyís v Masies de Sant Miquel objavená nekropola zo 6. až 5. storočia pred Kristom. Niektoré z archeologických pozostatkov, ktoré sa tam našli, sú vystavené v Múzeu Guimerà vo Vendrelle. Ibero-rímske pozostatky sa našli aj na iných miestach. Môžeme teda povedať, že osídlenie obce Banyeres pochádza z tohto obdobia.
V roku 1998 bolo okolo pustovne Masies de Sant Miquel objavené dôležité iberské nálezisko z 3. storočia pred Kristom, ktoré je zapísané ako kultúrne dedičstvo národného záujmu, pretože sa predpokladá, že je nervovým centrom východnej Kosetanie. Cieľom generalitátu a mestskej rady Banyeres je vytvoriť rozsiahly iberský park, ktorý bude možné postupne sprístupniť verejnosti, ako budú vykopávky pokračovať.
Diakovce 
Monaco november 
Monaco október
Molins del Rey 
Ceriale 
Pistoia
Bolzano - Firmian
Caissargues 
Milano
Arese - Alfa Romeo múzeum
Pisa
Salses Fortress
La Jonquera 
La Plana - naranjas 
Sogorb
L´Arboc a Banyeres del Penedés 
L'Arboç ( katalánska výslovnosť: [ləɾˈβos] ) je dedina v provincii Tarragona a autonómnom spoločenstve Katalánsko v Španielsku. Má 5 721 obyvateľov (podľa údajov z roku 2025) .
V L'Arboç sa nachádza polovičná replika sevillskej La Giraldy. V budove sa nachádzajú aj kópie Nádvoria levov z Alhambry a Siene veľvyslancov zo sevillského Alcázaru. Nachádza sa tu aj reprodukcia barcelonského pamätníka Kolumba.
Hovorí sa, že Arboç je mesto krásnych domov alebo že Arboç je „krajina dobrého vína a čipky na vankúši“. V každom prípade je Arboç mesto, ktoré prekvapí návštevníka. Prechádzka ulicami starého mesta odhalí návštevníkom mesto s bohatou históriou a tradíciami.
Obzvlášť odporúčame začať návštevou turistickej kancelárie, ktorá sa nachádza na ulici Carrer Major 37 v Cal Rosell. Ide o modernistickú budovu, v ktorej sa nachádza aj slávne Múzeum čipky v Coixí de l'Arboç, múzeum, ktoré musí navštíviť každý návštevník, ktorý chce hrdo povedať, že navštívil l'Arboç.
Symbolické Giralda de l'Arboç, Carrer Major, Plaça de la Vila, kostol Sant Julià, fasády v modernistickom štýle s portikovými domami na námestí, Palau Gener i Batet, Hospital de Sant Antoni Abat atď. L'Arboç je nekonečná architektonická krása schopná ohromiť každého návštevníka.
V Arboç však nachádzame aj veľké bohatstvo takzvaných nehmotných turistických zdrojov, ako napríklad miestnu punta al coixí, katalogizovanú ako jedinečné katalánske remeslo; Festa Major de l'Arboç, katalogizovanú ako festival národného dedičstva; alebo skupiny Bastons alebo Diables, ktoré patria medzi najstaršie v Katalánsku.
Kostol Sant Julià de l'Arboç, známy ako katedrála v Penedès kvôli svojim veľkým rozmerom, sa začal stavať okolo roku 1630 a práce boli dokončené okolo roku 1650. Pri obdivovaní veľkej centrálnej lode budovy a krátkeho obdobia 16 rokov, ktoré trvalo jej výstavba, možno zhodnotiť veľké úsilie, ktoré znamenalo dosiahnutie projektu tohto rozsahu pre mesto, ktoré v tom čase malo sotva 900 obyvateľov; a to ešte viac, ak vezmeme do úvahy, že medzitým v našej krajine prebiehala Vojna žencov (1641 – 1659).
Kostol Sant Julià sa nachádza na mieste starého románskeho chrámu, ktorý bol postavený kolmo na súčasný a ktorý bol v dôsledku zemetrasení, ku ktorým došlo v kniežatstve počas 15. storočia, v schátranom stave. Niektoré časti starého kostola je možné vidieť dodnes v Kaplnke Bolestnej. Súčasný kostol aj starý románsky chrám boli zasvätené Sant Julià, mučeníčke z Antiochie, ktorej sviatok sa oslavuje 9. januára.
Centrálna loď je dlhá 40 metrov a široká 20 metrov a klenba sa týči asi 20 metrov od zeme. Bočných oltárov je na každej strane šesť, teda spolu dvanásť. Hlavná fasáda je v neskororenesančnom štýle, lemovaná dvoma vežičkami v rohoch, ktoré sa týčia až do výšky 28 metrov. Dvere majú polkruhový oblúk a sú koncipované ako triumfálny oblúk, na každej strane sú dva výklenky medzi dvojicou toskánskych stĺpov, kde nachádzame sochy spolupatrónov Arboçu, svätého Justína a svätého Fortunáta, a svätej Candidy a svätej Viktórie. Nad nimi sa nachádza ďalší výklenok s obrazom svätého Júliana a nad ním veľké neorománske rozetové okno, v ktorom sa nachádzalo vitrážové okno s olovnatým oblúkom. Okrem tohto otvoru svetlo zabezpečuje sedemnásť veľkých okien vysokých asi 5 metrov po celom obvode, ktoré sa nachádzajú nad bočnými oltármi.
Pred občianskou vojnou mal kostol Sant Julià nádherný oltárny obraz na hlavnom oltári a organ. Tento kostol a všetko bohatstvo, ktoré uchovával, vyhoreli v noci z 21. na 22. júla 1936 a hoci bola loď chrámu zachránená, všetok jej cenný obsah bol stratený. Reštaurátorské práce a návrh súčasného baldachýna vypracoval architekt Pere Cendoya a obraz Sant Julià je rezbou sochára Frederica Marésa.
Opreté o východnú stenu sú pozostatky predchádzajúceho chrámu z 12. storočia, ktorý dnes poznáme ako Capella dels Dolors. Tento starý chrám stál kolmo na súčasný, ktorého polovica bola zbúraná pri výstavbe nového chrámu. V kaplnke vpravo sú zachované prvé erby mesta vytesané do kameňa.
Najdôležitejším detailom tejto časti starého kostola sú pozostatky franko-gotických malieb, ktoré zdobili jeho priečelie, maľovaných medzi rokmi 1309 a 1315 a ktoré boli objavené v roku 1968. Na nich vidíme centrálny oltárny obraz so zobrazením Stromu života, scény zo života svätého Jána naľavo a Zjavenie Pána a Znímanie z kríža napravo.
Architektonický súbor kostola Sant Julià de l'Arboç bol 8. novembra 2007 vyhlásený za kultúrne dedičstvo národného záujmu v kategórii historická pamiatka, a to vzhľadom na jeho význam v rámci katalánskeho kultúrneho dedičstva.
Nemocnica Hospital de Sant Antoni sa nachádza na konci ulice Hospital Street, kde sa zachovali niektoré domy z 18. storočia. Je to modernistická budova postavená v rokoch 1905 až 1911, ktorá nahradila starú stredovekú nemocnicu.
Výstavbu budovy financovali deti Josepa Genera i Bateta (L'Arboç 1831 – Barcelona 1900) a realizoval ju architekt Eugeni Camplloch Parés (1870 – 1950), jeden z veľkých zabudnutých katalánskych architektov, ktorý sústredil svoje modernistické budovy v oblasti Penedès a Buenos Aires. Staviteľom bol staviteľ Josep Bertran Miró, ktorý sa na niektorých miestach spomína ako architekt a má rozsiahle dielo v L'Arboç.
V súčasnosti slúži na hornom poschodí ako ubytovanie pre seniorov, zatiaľ čo na prízemí, okolo krížovej chodby, sídlia rôzne mestské služby, mierový sudca a nádherná a jedinečná modernistická kaplnka.
Budova má štvorcový pôdorys s krížovou chodbou a súčasťou jej štruktúry je aj kaplnka. Na jednej z fasád sa týčia dve štvorcové veže, okná sú orámované odhalenou tehlovou ornamentikou; ďalším dôležitým dekoratívnym prvkom je glazovaná keramika.
Banyeres del Penedès (katalánska výslovnosť: [bəˈɲeɾəz ðəl pənəˈðɛs]) je dedina v provincii Tarragona a autonómnom spoločenstve Katalánsko v Španielsku. Má 3 395 obyvateľov (podľa údajov z roku 2025).
Prvý dokument spomínajúci tento termín pochádza z roku 938, keď franský kráľ Ľudovít Ultramar potvrdil vlastníctvo kláštora Sant Cugat del Vallès. Veža stráže Banyere sa spomína v ďalších neskorších dokumentoch, ktoré potvrdzujú práva kláštora (986, 1002, 1007). V starej časti, smerom na sever, môžete vidieť pozostatky veže, ktorá sa nachádza na vrchole Puig (172 m).
V roku 1172 bola Santa Maria de Banyeres priorátom Ripollu. Prvé správy o prioráte Banyeres pochádzajú z 13. storočia. Dokument z roku 1574 spomína priorát ako kláštor Santa Maria de Banyeres, z ktorého sa zachovala pustovňa, krásny príklad románskej architektúry.
V roku 1960 bola na pozemku Mas Canyís v Masies de Sant Miquel objavená nekropola zo 6. až 5. storočia pred Kristom. Niektoré z archeologických pozostatkov, ktoré sa tam našli, sú vystavené v Múzeu Guimerà vo Vendrelle. Ibero-rímske pozostatky sa našli aj na iných miestach. Môžeme teda povedať, že osídlenie obce Banyeres pochádza z tohto obdobia.
V roku 1998 bolo okolo pustovne Masies de Sant Miquel objavené dôležité iberské nálezisko z 3. storočia pred Kristom, ktoré je zapísané ako kultúrne dedičstvo národného záujmu, pretože sa predpokladá, že je nervovým centrom východnej Kosetanie. Cieľom generalitátu a mestskej rady Banyeres je vytvoriť rozsiahly iberský park, ktorý bude možné postupne sprístupniť verejnosti, ako budú vykopávky pokračovať.
Los Monegros a Nultý poludník 
Montegiorgio
Quarrata
Šajdíkove Humence 
Foča 
Mostar
Utečenecký tábor Hadžiči
Sarajevo
